na Blog.cz

Dylanova tretia veta je na svete: "Good morning". Poteší, ale keď sa to vezme z druhej strany, šiel okolo po chodbe, takže nemal na výber. Trošku iniciatívy navyše by mu určite len prospelo. :)

Stále je však na tom lepšie ako jeho/naša sestra Brenda, tá má na skóre zatiaľ jasnú nulu.

Po škole sme sa celá skupina vybrali na miestnu pláž až do mestskej časti St. Julian´s. Samozrejme, vyskúšali sme mokré more, aj keď ja som sa vo vode bála ostať dlhšie ako dve-tri minúty. Nie preto, že by bola studená.. skôr to boo zapríčinené strachom z medúz, o ktorých som sa dočítala, že sa v okolí Malty vyskytujú dosť často. Aj sme dve mŕtve vyplavené na pláži našli.

Ráno som vstala celá dolámaná, nevedela som si zvyknúť na posteľ, ktorá každú chvíľu nepríjemne vŕzgala. Spala som hore, bez vankúša, pretože bol nejako čudne tvarovaný a hneď, ako som si naňho ľahla som si uvedomila, že takto ma bude bolieť krk ešte pekných pár dní. Prikrývka bola v podstate len obliečka z periny, pretože už len to, že sme spali každú noc pri otvorenom okne svedčí o tom, aké teplé boli noci, nehovoriac o denných teplotách.

Na raňajky sme si dali tradične cornflaky, pretože to je jediné jedlo, ktorého sa nikdy neprejem. Raňajkujem to každé ráno už asi 3 roky a.. som spokojná. Tak som to ani na Malte nemenila. Aj tak sme hnusné typické papierové sendviče mali na desiatu, a keby som ich mala ešte aj raňajkovať.. ach, také nepríjemné veci radšej ani nepomínam.

Po stretávke a následnom transporte do Krakova malým autobusom sa nálada postupne zlepšovala. V skupinke zloženej len zo študentov plných očakávaní to predsa nemôže vyzerať ináč. :)

Tradičký strach z letu ale nepominul. Niežeby som sa bála, že sa nám niečo stane, ale predsa tam ten pud sebazáchovy niekde v podvedomí je. To asi kvôli tomu pocitu, že všetku dôveru odovzdávam len a len pilotovi a nad lietadlom nemám žiadnu kontrolu. Všetko to ale zaychraňoval výhľad z okna ako z obrázku...